Poľsko je modernou európskou krajinou s bohatou históriou, ktorej južná hranica so Slovenskom sa tiahne v dĺžke 541 km. Spájajú nás podobné dejinné udalosti, príbuznosť k slovanskej jazykovej vetve, ale i najmenšie veľhory sveta Vysoké Tatry. A keďže mnohí naši študenti radi cestujú za poznaním, v rámci jesenných prázdnin nelenili a vybrali sa spoznávať históriu i zaujímavosti tejto krajiny. Prvou zastávkou bol koncentračný tábor Osvienčim – asi najsmutnejšie miesto na svete, ktoré sa stalo mementom pre budúce generácie. Už samotný vstup do priestorov tábora cez neslávne známu bránu s cynickým nápisom Arbeit Macht Frei – Práca oslobodzuje! a všadeprítomný ostnatý plot vzbudzuje u návštevníka rešpekt. Emotívny výklad našich sprievodcov, ktorí nám priblížili život v tomto koncentračnom tábore bol umocnený autentickými priestormi, ktorými sme postupne prechádzali. Blok číslo 11, v ktorom sa nachádzali kobky pre nedisciplinovaných väzňov o rozmeroch 90x90 cm. Stena smrti, šibenica, plynové komory, nemocnica, kde doktor Mengele uskutočňoval svoje kruté a nezmyselné pokusy na ľuďoch – to sú všetko priestory vybudované nacistami počas II. svetovej vojny, nachádzajúce sa v komplexe tohto vyhladzovacieho tábora.
O holokauste, o druhej svetovej vojne sa dozvedáme v škole, ale až návšteva takéhoto miesta vyvolá v človeku najviac emócií. Preto je potrebné, aby sme si pripomínali obete vojen a pochopili výrok Georga Santayanu, ktorý sa nachádza v jednom z väzenských blokov: „Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k tomu, aby si ju zopakovali.“ Ďalšou zastávkou v našom putovaní bolo kráľovské mesto Krakow. Toto bývalé hlavné mesto patrí k najkrajším v Poľsku a právom je zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. S našou sprievodkyňou Zdenkou sme sa poprechádzali po najzaujímavejších pamätihodnostiach a historických zákutiach Krakowa. Očaril nás majestátny hrad Wawel, svojimi plameňmi rozveselil drak Krakus, ale príjemne nás prekvapila i srdečnosť Krakowčanov, ktorým napriek davu turistov nechýbal na tvárach milý úsmev a ústretovosť. Na záver nášho putovania sme navštívili jednu z najznámejších soľných baní na svete Wieliczku. S poľskou sprievodkyňou Martou, ktorej vtipný výklad, ale i pekná slovenčina nás očarili, sme absolvovali 3,5 km dlhý úsek podzemných soľných chodieb. V nich sa nám predstavila v plnej kráse šikovnosť poľských umelcov, ktorí svojou zručnosťou vytesali zo soli sochy, či už skutočných hrdinov poľskej histórie alebo rozprávkové postavy škriatkov. Sprievodkyňa nás nabádala, aby sme sa nebáli ochutnať slanosť soli a veru niektorí odvážlivci to aj skúsili. V podzemných priestoroch bane sme mali možnosť vypočuť si hudobnú kompozíciu W.A. Mozarta. Znela skutočne úžasne. Plní dojmov a zážitkov sme spokojní odchádzali z tejto zaujímavej krajiny a veríme, že sa tam ešte niekedy vyberieme. To putovanie stálo za to, čo poviete „martušky“? Viac...
