Gymnázium v Šuranoch vo mne evokuje len a len pozitívne pocity. Od začiatku štúdia až po maturitnú skúšku. A ono to pokračovalo ďalej, pretože som sa zoznámila v škole so svojím životným partnerom, s ktorým som prežila nezabudnuteľných 35 rokov.

Už pekných pár rokov obľúbenou p. učiteľkou je Mgr. Jana Zeleňáková, ktorá bola mojou žiačkou na ZŠ, SNP. Aj Mgr. Karin Mentelová a Mgr. Marek Vittek sú nenahraditeľnou súčasťou učiteľského zboru, pričom tiež navštevovali ZŠ, SNP. Mgr. Marek Vittek v tomto roku žal úžasné úspechy až za hranicami Slovenska. S radosťou sledujem všetkých žiakov, ktorí absolvovali spomínanú školu a teraz robia dobré meno gymnáziu. Spoločné krásne volejbalové zážitky prežívam s Mgr. Beátou Kodadovou, Mgr. Mariánom Štekláčom a s Ing. Mgr. Alžbetou Danielovou. A práve pani riaditeľka je za všetkými úspechmi spolu so svojím učiteľským kreatívnym tímom a výbornými študentmi.

Gymnáziu Šurany želám, nech v škole naďalej prevláda ľudský prístup, vysoká odbornosť, modernizácia vyučovania a nech zo školy vychádzajú osobnosti, ktoré budú schopné sa uplatniť vo všetkých oblastiach nášho života.

Moje spomienky na gymnázium? Krásne roky mladosti, za ktoré som veľmi vďačná. Kvalitní a ľudskí pedagógovia, priateľstvá na celý život. Keď sa po rokoch rozhodovala dcéra, na ktoré gymnázium po ZŠ, jednoznačne padla voľba na ŠURIANSKE! Rozhodlo rodinné prostredie a dobrá povesť, ktorá gymnázium  predchádza! A tvrdí, že neurobila chybu.

Držím všetkým pedagógom a študentom palce do ďalšej práce! Výsledky vášho snaženia je vidieť vo všetkých kútoch Slovenska a určite aj v ďalekom svete.

Všetko dobré!

Prvé, čo sa mi pri zmienke o Gymnáziu v Šuranoch vybavuje, sú spomienky na pocity vzrušenia a hrdosti na seba samú, keď som uvidela svoje meno na zozname prijatých študentov na dverách gymnázia. Bola som vtedy desaťročné dievčatko, tešiace sa z prvého veľkého životného úspechu. Osemročné gymnázium a štúdium na ňom so sebou prinieslo neskôr veľa ďalších zmien. Nazývať pani učiteľku pani profesorkou a snažiť sa splynúť s davom o niekoľko rokov, vtedy na míle vzdialených, starších študentov 4 ročného gymnázia. Nebolo to len štúdium a vysoká úroveň pedagógov, ale aj možnosti, ktoré nám gymnázium dávalo vďaka mimoškolským aktivitám k poznávaniu sveta okolo nás. Spätné spomienky so sebou vždy nesú istú mieru nostalgie, ktorá sa rokmi viac a viac prehlbuje. A že tej nostalgie už pri pomyslení na gymnázium je. Fascinuje ma, že aj keď žijem mimo moju rodnú krajinu, stretám ľudí a pri náhodnom zistení, že sme študovali na rovnakom gymnáziu, to v nás vyvoláva pocity hrdosti, súdržnosti a spolupatričnosti. A to je na tom to krásne.

Po príchode do šurianskeho gymnázia som bol potešený dobrou atmosférou, ktorá tu vládla. Najmä zo strany niektorých profesorov bolo cítiť, že učenie nie je pre nich len odovzdávanie poznatkov, ale aj snaha výchovne vplývať na študentov a obohacovať ich svojimi životnými skúsenosťami. Vďačný som tým profesorom, ktorí namiesto sťažovania sa na zlé časy prinášali na hodiny elán a poctivo pracovali, aby zlepšili to, čo je v ich silách. Takto svojou činnosťou podnecovali aj nás, aby sme neboli pasívni, aby sme neboli leniví myslieť, učiť sa s porozumením, pracovať ale i tvoriť vzťahy... Tiež oceňujem aj hlboké náboženské presvedčenie niektorých profesorov a ďakujem tým, u ktorých sa to prejavovalo aj v ich verejnom živote ako zdroj životnej sily. Aj vďaka nim som pocítil v tomto období túžbu stať sa tiež učiteľom – učiteľom, ktorý bude verný svojim zásadám a bude ich aj ponúkať druhým v úcte pred slobodou každého človeka.

V tomto bode sa dotknem zase druhej oblasti, kde mám veľmi dobré spomienky, a tou je kolektív. Škola nás naozaj spájala a bola mostom, cez ktorý sme si mohli vzájomne porozumieť a pomáhať si. Cez vzdelanie sme si boli bližší a spolu sme dokázali oveľa viac ako každý sám. Musím povedať, že veľa kamarátstiev a priateľstiev z gymnázia trvá doteraz, aj keď sme sa profesijne rozleteli rôznymi smermi. Avšak hlavným významom vzdelania je v tom dlhodobejšom zmysle, aby sme sa naučili porozumieť svetu, orientovať sa v ňom a uplatniť sa ako plnohodnotní ľudia. Mladý človek sa rád učí, keď pozerá dopredu a vidí, že svoje poznatky využije vo vysnívanej profesii. Dnes sú však mladí ľudia znechutení, lebo vidia, že nie všetky sny sa plnia. Poctivá práca však vždy prináša ovocie...Vzdelanie má teda význam nielen ako dobrá pozícia získať výhodný džob, ale aj ako formovanie vlastnej osobnosti.

Na gymnáziu v Šuranoch som prežil krásne 4 roky svojho života, ktoré ma rozhodne ovplyvnili a veľmi rád na toto obdobie spomínam. V triede sme tvorili skvelý kolektív, kde neboli výrazné konflikty a pod vedením triednej p. Halásovej, ktorá sa snažila vo všetkých smeroch pomáhať a usmerňovať. Za to som vďačný, lebo som si vedomý, že to nie je samozrejmosť a všetko je o ľuďoch. Boli to v podstate bezstarostné časy a vtedajšie problémy sa mi s odstupom času zdajú drobné a malicherné. Zároveň som si v tomto čase ujasňoval svoje predstavy a ciele do budúcnosti a zvažoval som výber vhodnej vysokej školy, čo považujem za zásadné a dôležité rozhodnutie.

Vzdelanie má samozrejme veľký význam pre každého z nás, pretože vplýva na rozvoj všetkých stránok osobnosti človeka. Získavaním nových znalostí sa mení tiež náš pohľad a názor na okolitý svet. Vzdelanie teda formuje našu osobnosť a názory ale pomáha nám taktiež lepšie sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam. Dnešný svet je charakteristický globalizáciou a vysokým tempom, preto je nutné byť aktívny a pripravený. V neposlednom rade vzdelanie umožňuje lepšie sa uplatniť v profesionálnom živote. Vedomosti však nestačí len získať, ale ich predovšetkým dokázať vhodne zužitkovať. A to pokiaľ možno nielen vo svoj prospech, ale aj v záujme druhých. Preto je veľmi príjemné, keď sa v dnešnom svete stretneme s človekom, ktorý sa uvedeným heslom riadi.