K obdobiu gymnaziálnych štúdií sa vraciam veľmi rada. Mala som to šťastie a česť študovať na škole, ktorá mala a verím, že aj v súčasnosti má, dobré meno a vysoký kredit. V našej dievčenskej triede, „áčke“,  som v rokoch 1970 – 1974 stretla fajn spolužiačky, medzi ktorými mám stále najlepšie priateľky, a uznávaných profesorov. Úplne najviac si spomínam na môjho triedneho profesora PhDr. Antona Chrupku, ktorý nás vyučoval slovenský jazyk a literatúru. Som mu vďačná za prípravu na moje vysokoškolské štúdium žurnalistiky, aj za možnosť pôsobiť pod jeho vedením v tvorivom tíme gymnaziálneho časopisu ŠTUDENTREVUE. Pekné spomienky mám aj na ostatných členov vtedajšieho pedagogického zboru, najmä na p. profesorky Zemaníkovú a Jantíkovú.

Pre mňa zostáva moje Gymnázium v Šuranoch školou, ktorá mi otvorila bránu do profesionálneho života a umožnila mi posunúť sa ďalej, za novými poznatkami, na vysokú školu. Za to som veľmi vďačná. Gymnáziu prajem múdrych pedagógov, študentov, ktorí sa chcú úprimne učiť nové, a také podmienky, v ktorých sa bude dať vzdelávať v pohode. Súhlasím, že vzdelanie je schopnosť pomáhať a porozumieť druhým. Je to o posúvaní hodnôt v ľuďoch a tým aj o posúvaní celej spoločnosti. Bez ohľadu na to, aká je doba, vzdelanie vždy reprezentuje rast človeka. Podľa mňa predstavuje osobnú slobodu, pretože čím viac človek vie, tým je slobodnejší, je menej limitovaný obmedzeniami a môže sa slobodnejšie rozhodovať.