Po príchode do šurianskeho gymnázia som bol potešený dobrou atmosférou, ktorá tu vládla. Najmä zo strany niektorých profesorov bolo cítiť, že učenie nie je pre nich len odovzdávanie poznatkov, ale aj snaha výchovne vplývať na študentov a obohacovať ich svojimi životnými skúsenosťami. Vďačný som tým profesorom, ktorí namiesto sťažovania sa na zlé časy prinášali na hodiny elán a poctivo pracovali, aby zlepšili to, čo je v ich silách. Takto svojou činnosťou podnecovali aj nás, aby sme neboli pasívni, aby sme neboli leniví myslieť, učiť sa s porozumením, pracovať ale i tvoriť vzťahy... Tiež oceňujem aj hlboké náboženské presvedčenie niektorých profesorov a ďakujem tým, u ktorých sa to prejavovalo aj v ich verejnom živote ako zdroj životnej sily. Aj vďaka nim som pocítil v tomto období túžbu stať sa tiež učiteľom – učiteľom, ktorý bude verný svojim zásadám a bude ich aj ponúkať druhým v úcte pred slobodou každého človeka.

V tomto bode sa dotknem zase druhej oblasti, kde mám veľmi dobré spomienky, a tou je kolektív. Škola nás naozaj spájala a bola mostom, cez ktorý sme si mohli vzájomne porozumieť a pomáhať si. Cez vzdelanie sme si boli bližší a spolu sme dokázali oveľa viac ako každý sám. Musím povedať, že veľa kamarátstiev a priateľstiev z gymnázia trvá doteraz, aj keď sme sa profesijne rozleteli rôznymi smermi. Avšak hlavným významom vzdelania je v tom dlhodobejšom zmysle, aby sme sa naučili porozumieť svetu, orientovať sa v ňom a uplatniť sa ako plnohodnotní ľudia. Mladý človek sa rád učí, keď pozerá dopredu a vidí, že svoje poznatky využije vo vysnívanej profesii. Dnes sú však mladí ľudia znechutení, lebo vidia, že nie všetky sny sa plnia. Poctivá práca však vždy prináša ovocie...Vzdelanie má teda význam nielen ako dobrá pozícia získať výhodný džob, ale aj ako formovanie vlastnej osobnosti.