Na štyri školské roky môjho života na Gymnáziu v Šuranoch aj po takom veľkom časovom odstupe mám veľmi jasné a pekné spomienky. Po nástupe do prvého ročníka sme sa konečne učili inak ako na základnej škole, pribudli predmety, ktoré mi začali utvárať nové pohľady na svet: geológia, veda o Zemi, matematika, kde sa už nesčítavalo, ale limitovalo, derivovalo, ba aj integrovalo. Fyzika a chémia, ktoré sa začali zlievať do hlbšej predstavy o makro a mikrosvete. Biológia znela omnoho učenejšie než prírodopis. Boli predmety, ktorým som prichádzal na chuť ťažšie a práve tam prišli na pomoc naši profesori, ktorí individuálnym prístupom nenápadne potlačili nás študentov smerom k lepším výsledkom, než by sme s naším vtedajším stupňom životnej voľnosti v tom čase boli sami dospeli.

Na základe mojich pracovných skúseností môžem povedať, že vedomosti, ktoré som získal počas štúdia, tvoria základ, na ktorom môžem stavať celý život a moje pracovné úspechy sú často hodnotené pocitom, že som mal príležitosť pomôcť ľuďom a že som to dokázal vďaka svojim vedomostiam a životným skúsenostiam. Vďačím za to aj štyrom rokom môjho štúdia na Gymnáziu v Šuranoch, v rokoch 1976-1980, mojim učiteľom, ktorí mi odovzdali schopnosť ísť do života bez strachu z neznámeho a schopnosť riešiť zdanlivo neriešiteľné úlohy. Podľa mňa je vzdelanie tiež bránou k poznávaniu nových a zaujímavých ľudí. Je potrebné rozoznať obyčajné stretanie sa s veľkým počtom ľudí a skutočné spoznávanie veľkého počtu ľudí.